Vydajte sa s nami na dobrodružnú cestu za pokladom. Otec Pippi Dlhej Pančuchy, černošský kráľ, objavil raz jeden poklad. Pippi ho celá nadšená chcela rozdať deťom, ale otec nesúhlasil. Avšak ponúkol im možnosť vykúpiť si ho dvanástimi dukátmi. Tie mali dostať za úspešné zvládnutie jednotlivých súťaží (napríklad Rybičky, Obruč, Hádaj, Poháre, Fúkaná, Vlajky, Štafeta a ďalšie). V získaní tohto pokladu im mohli pomôcť aj ich rodičia, a preto sa 15. 11. 2024 od 16,00 do 20,00 hod. v spoločenskej miestnosti základnej školy zúčastnilo 25 detí spolu so svojimi rodičmi zábavno-športového popoludnia. A že zábava to bola veľká, to by ste pozerali. Rodičia rozdelení do 4 družstiev podľa farieb (červení, žltí, zelení, modrí) súťažili ako draci, aby vydobyli poklad pre svoje deti. A veruže sa im to aj podarilo. Všetky 4 družstvá získali 12 dukátov a vykúpili poklad Pippinho otca. No nenechali si ho iba pre seba, ale spravodlivo si ho rozdelili. Po náročnej, ale úspešnej ceste, ich čakalo zaslúžené občerstvenie v školskej jedálni.

Úspech deviatačky A. Demjanovej na olympiáde zo SJL

 Aktuálny 17. ročník olympiády zo slovenského jazyka a literatúry bude pamätný pre  deviatačku Alexandru Demjanovú, pretože v okresnom kole tejto vedomostnej súťaže si vybojovala 2. miesto. Krásne umiestnenie je zaslúženou odmenou za poctivú prípravu žiačky pod didaktickým vedením slovenčinárky PhDr. Ľubice Verbickej. V priestoroch Centra voľného času Dúha v Humennom sa 13. novembra 2024 stretli víťazi školských kôl z 24 základných škôl z okresov Snina, Humenné a Medzilaborce. V kategórii C v rámci sninského okresu si svoje komunikačné schopnosti a vedomosti zo slovenského jazyka a literatúry overilo osem žiakov. Súťažilo sa v troch samostatných častiach: písomný test s úlohami zameranými na prácu s textom, čítanie s porozumením a aplikáciu poznatkov z gramatiky a literatúry. Následná transformácia textu prebiehala taktiež v písomnej forme. Tretia časť predstavovala tvorbu a ústne podanie rečníckeho prejavu. Väčší počet konkurentov zvyšoval nároky na výkony súťažiacich, iste znásoboval trému, preto sme na úspech našej žiačky patrične hrdí. Saške patrí gratulácia a poďakovanie za zdarnú reprezentáciu školy. 

Žiaci 5., 6. a 7. ročníka sa vydali na cestu do minulosti a navštívili Múzeum rusínskej kultúry v Stakčíne, v ktorom ich doprevádzala pracovníčka obecného úradu, pani Mariana Grodzová. Počas prehliadky im slovami doplnila zaujímavé informácie o živote rusínskych predkov. V múzeu mohli vidieť tradičnú dedinskú izbu s posteľou, skriňou, stolom či riadom. Najvzácnejším predmetom je dvestoročná drevená truhlica nazývaná lada. Je ručne tesaná a na nej sa nachádza významný ornament, tzv. slovanský kvet života. V múzeu nechýbajú ani nástroje a náradie, ktoré sa každodenne používali v domácnostiach a pri poľnohospodárskych prácach. Zaujímavý bol tiež včelín a mlyn na mletie zrna. Vystavené artefakty si žiaci mohli vyskúšať a chytiť do rúk, čím sa ich dotkla naozaj živá história.

Po dlhšom čase sme oživili tradíciu vycestovať za kultúrou do kamenného profesionálneho divadla práve v tomto jesennom období. Pre 42 vybraných žiakov z II. stupňa sme vybrali bláznivú komédiu H. Lewisa Zbabraná hra v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Inscenáciu s detektívnou zápletkou pod režisérskou taktovkou Michala Náhlika naštudovali a početnému žiackemu publiku z rôznych kútov Prešovského kraja predviedli členovia divadelného krúžku Technickej univerzity Košice. Hra, kde sa všetko vymykalo spod kontroly,  scenár aj scéna boli v závere v troskách, no napriek tomu museli herci dotiahnuť predstavenie do konca, bola zábavná, interaktívna a v každom okamihu prekvapujúca. Sledovať, ako počas hrania sa divadelníkom nič nedarí, všetko sa „babre“, rozpadáva, čo im spôsobuje až tragické okamihy, naopak divákom pripravili komickú a príťažlivú produkciu, na ktorej sme sa schuti zasmiali. Domov sme sa vracali plní pozitívnej energie z vydareného a nevšedne stráveného dňa.

O zdravom životnom štýle, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou života, behu, turistike, ale aj iných športoch žiakom 8. a 9. ročníka prišla porozprávať osobná fitness trénerka Kristína Harmaňošová. Tvrdí, že cvičenie nie je iba o pálení kalórií a výzore, ale aj o radosti z pohybu a zlepšovaní zdravia. Ozrejmila nám, ako si predstaviť fitness v praxi, ako je to s rovnakou váhou u žien, ktoré cvičia v porovnaní s tými, ktoré necvičia. Pripomenula, že základom správneho stravovania je najmä vzťah k jedlu a poznanie jeho hodnôt (kalórie). V súčasnosti je mnoho intolerancií a rôznych životných štýlov, ktoré je taktiež potrebné zohľadniť pri cvičení a stravovacích návykoch.

Súkromné centrum voľného času v Košiciach ponúklo možnosť zapojiť sa do 21. ročníka akcie „Ruský film v škole“. Do tejto zaujímavej aktivity sa zapojili aj naši šikovní žiaci a žiačky. Po premietnutí krátkej rozprávky Neznajka na Lune od ruského spisovateľa Nikola Nosova, rôznych kvízoch a hrách, uskutočnili na hodinách výtvarnej výchovy tvorivú dielňu, počas ktorej mali nakresliť hlavnú postavu Neznajku alebo ľubovoľnú scénku z tejto rozprávky, ktorá ich najviac zaujala. Porota pripravila výstavu, vyhodnotila obrázky a vybrala tri najkrajšie práce. Diplomy tak získali za 1. miesto Ella Kapraľová (6. ročník), 2. miesto Karin Leličová (8. ročník) a 3. miesto Aniuta Mashkarynets (9. ročník). A nielen to, bola odovzdaná aj cena poroty, ktorú získali Erik Bodnár z 8. ročníka a Alica Štofirová zo 6. ročníka. Všetkým srdečne blahoželáme.

Každý mesiac v roku má svoje nenapodobiteľné čaro, svoj význam tak pre prírodu, ako aj pre nás ľudí. Príchod jesenných dní, sprevádzaný babím letom a rannými hmlami, je typický pre mesiac október, ktorý je venovaný úcte starším. Staroba nie je choroba. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Je tu mesiac, ktorý pripomína, ako si uctiť starších občanov  v našom okolí. Žiačky 5. a 6. ročníka sa rozhodli, že na znak vďaky a úcty spoločne pripravia sladké potešenie pre starkých v dennom stacionári v Stakčíne. Upiekli z lístkového cesta sladké dobroty, nakreslili pozdravy, pripojili k nemu bylinný čaj a kávičku, pripravili si príhovor a básne a šli na návštevu. Ale neodišli tak rýchlo. Spoločne si zanôtili na gitare a zaspievali pár ľudových piesní. Stretnutie mladej a staršej generácie tak bolo veselé a plné hudby.

Školská knižnica – priestor pre zábavné a aktívne učenie. Znela téma národných osláv tohtoročného Medzinárodného dňa školských knižníc, ktorý tento rok pripadol na 28. október 2024. Aj naša škola sa zábavnými aktivitami, formami práce s knihou a súťažami v príjemnom prostredí školskej knižnice zapojila do projektu, aby podporila u žiakov pozitívny vzťah ku knihe, knižnici a aktívnemu čítaniu. Žiaci I. stupňa sa preniesli do ríše rozprávkových príbehov. 1. ročník vytvoril podľa obrázkovej osnovy Rozprávku o repe, zahral sa na hercov a zdramatizoval ju. 2. ročník nechal pracovať svoju fantáziu a vytvoril si vlastnú čitateľskú knihu, ktorú pomenoval Žriebätko Žurko. Tvorivosť a predstavivosť ovládla aj 3. ročník, ktorý podľa svojich predstáv dokončil rozprávku Paulína v ríši duchov. A že maratón nie je iba o telesnej a športovej výchove, ale aj o čítaní, nás presvedčil 4. ročník, ktorý si usporiadal čitateľský maratón s príbehom Pippi nastupuje na loď. A že nezaostávali ani žiaci II. stupňa svedčí dopoludnie s knihou Jar Adely Ostrolúckej. Žiaci 5. – 9. ročníka pracovali s vybraným textom, spočítavali ilustrácie, vyhľadávali informácie o knihe, lúštili krížovku, ktorú však dokázali vyplniť až po prečítaní listu Adely Ostrolúckej pre priateľku Evku. A čo bolo odkazom v tajničke? No predsa (nielen) dnes dokázané, že V knižnici je vždy zábava!

Neodmysliteľnou súčasťou jesenného obdobia sú šarkany, ktoré lietajú nad hlavami veselých detičiek. Každé z nich sa teší na jemný, ale už aj chladný vetrík, pretože len tak rozhýbu svoje vlastnoručne vyrobené alebo zakúpené hračky na špagáte. Aj naši žiaci z I. stupňa celý piatok 25. 10. 2024 túžobne očakávali, že sa na školskom dvore aspoň trošku rozfúka. A to sa splnilo až nad očakávania. Vietor šarkanom prial a tie sa vzniesli do výšky. Vďaka tomu si mohli v šarkaniáde aj zasúťažiť. Najvyššie vyletel šarkan Viliama Biľanského z 3. ročníka. Najdlhšie lietal šarkan Mareka Grundzu zo 4. ročníka. No lietajúcich hračiek na belasej oblohe bolo oveľa viac. Žiaci neodišli naprázdno. Za najdlhšie a najlepšie lietajúcich šarkanov získali bublifuky a ostatní sladkú odmenu. Musíme uznať, že popoludnie so šarkanmi bolo naozaj zábavné.

V piatok 25. 10. 2024 sa uskutočnil v priestoroch spoločenskej miestnosti základnej školy 2. ročník Tradičného vyrezávania tekvíc, ktorú organizovala Únia žien Slovenska v spolupráci so ZŠ s MŠ v Stakčíne. Išlo o spoločné tvorenie detí a ich rodičov a starých rodičov, pričom fantázii sa medze nekládli. Žiaci spolu s rodičmi i starými rodičmi si mohli priniesť vlastnú tekvicu na vyrezávanie, ktorú si vypestovali doma alebo zakúpili, prípadne im tekvice zabezpečila organizácia Únia žien Slovenska. A hor sa do tvorenia! Žiaci vyrezávali, maľovali, lepili, zdobili rôznymi dekoráciami až kým nedosiahli úplný výsledok, s ktorým boli spokojní. Nešlo o súťaženie, keďže ocenení boli všetci. Išlo o rozvíjanie fantázie a spoločne veselo strávené piatkové popoludnie. Tekvice sú predsa súčasťou jesennej výzdoby a zdobia tak prístupovú cestu k Obecnému úradu v Stakčíne, kde si ich môžete pozrieť. Že je táto akcia obľúbená svedčí aj počet zúčastnených, a to takmer 30 detí spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Za účasť a jedinečný výtvor boli odmenení cenami. A nesmieme zabúdať a poďakovať za chutné pohostenie, ktoré pre všetkých zúčastnených zhotovili členky výboru základnej organizácie Únie žien Slovenska v Stakčíne. Všetci sa už teraz tešíme na ďalší ročník.

„Milá babka, milý dedko, znamenáte pre mňa všetko. Častokrát sa so mnou hráte, rozprávočky rozprávate. Preto v dnešný veľký deň, povedať chcem ďakujem.“

Každoročne si október pripomíname ako Mesiac úcty k starším. Aká by to z nás vyrastala generácia, ak by sme si neuctili našich drahých starých rodičov, ktorí nám odovzdávajú zvyky, tradície, múdrosti, skúsenosti, dobré rady, potešujú srdiečko, ak nám je ťažko, nahrádzajú rodičov, ba niekedy nás až príliš rozmaznávajú Na ich lásku však nezabúdame a ako prejav vďaky svojim babkám a dedkom vlastnoručne vytvorili žiaci I. stupňa pozdravy, aby im vyčarili úsmev na tvári a potešili srdiečko.

Každý z nás si rád pochutná na nedeľnej hovädzinke, menší zase obľubujú sladké pudingy, jogurty, tvarohové krémy, syry či iné mliečne produkty. Čo všetko sa za tým skrýva? Boli sme sa opýtať na družstve. Žiaci 3. ročníka sa zúčastnili výchovno-vzdelávacej exkurzie a vybrali sa na miestne družstvo Agrifop Stakčín, kde si osobne mohli pohladkať kravičky i teliatka, nakŕmiť ich senom a informovať sa o starostlivosti týchto hospodárskych zvierat. Exkurzia sa žiakom páčila, veď kto z nás naposledy pohladkal takéto veľké zviera alebo ho nakŕmil? Vedeli by nám o tom porozprávať už len naše babky a dedkovia, ktorí sa v minulosti chovu domácich zvierat venovali. Veď kravské mliečko nesmelo chýbať v žiadnej domácnosti. A je tak tomu dodnes.

Deti majú rady zvieratá. Najčastejšie sú však v kontakte s domácimi miláčikmi, ako sú psy a mačky. O čosi menej než v minulosti sa už chovajú hospodárske zvieratá. Aby sme videli, čo chov domácich zvierat obnáša boli sme sa so žiakmi 2. ročníka pozrieť na hydinovú farmu v Stakčíne, kde nám milý chovateľ, pán Valiga, poukazoval sliepky, moriaky, prepelice, králiky aj holuby na svojom gazdovskom dvore, porozprával nám o kŕmení, starostlivosti a úžitku týchto domácich zvierat, a tiež ukázal prostriedky, ako sú šklbačka na odperenie sliepok i prenosný kurín, ktorý vlastnoručne zhotovil. Bola to naozaj zaujímavá exkurzia a už teraz sa tešíme na ďalšiu po narodení malých králikov.

Máte radi mliečne výrobky? Obľubujete čerstvý syr alebo vám hrudka pripomína Veľkú noc? A zamýšľali ste sa niekedy nad priebehom výroby syrov? My sme sa na takýto proces šli pozrieť osobne. Žiaci 5. – 8. ročníka sa zúčastnili výchovno-vzdelávacej exkurzie zameranej na chov a starostlivosť o domáce aj cudzokrajné zvieratá spojenú s využitím mlieka od chovaných živočíchov. Vďaka možnosti nakŕmiť ich, mohli tak prísť do bližšieho kontaktu so zvieratami a pocítiť priateľské prejavy týchto živých tvorov. Mini ZOO Juško ponúkla prehliadku rôznych domácich, ale aj cudzokrajných druhov od kôz, koní, oviec, ošípaných, králikov až po lamy, papagáje, zubra a iných. Po prehliadke nasledovala prezentácia výroby syrov. Žiaci sa oboznámili nielen so surovinami, ktoré sú potrebné na výrobu hrudky, ale aj s prípravou, ktorá jej predchádza. Pracovný postup si však vyskúšali osobne. Vyhrnuli si rukávy a vyzrážaný syr dávkovali do plastových formičiek, čo si vyžadovalo aj dávku sily a šikovnosti. Po vyformovaní nechali syr odstáť, aby bol zbavený prebytočnej tekutiny. Za svoju usilovnosť odchádzali domov s vlastnoručne vyrobenou syrovou hrudkou.

Dňa 14. 10. 2024 sa po roku opäť uskutočnilo školské kolo olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, na ktorom si zmerali sily žiaci a žiačky 8. a 9. ročníka. Kolo pozostávalo z troch rôznych častí, v ktorých získavali body. V prvej časti žiaci riešili test zameraný na porozumenie textu z ukážok a zadaniu, tiež jazykové, literárne javy a slohové útvary. Druhá časť súťaže bola orientovaná na tvorbu/transformáciu textu a v tretej časti mohli žiaci preukázať svoje rečnícke schopnosti. Po sčítaní bodov všetkých žiakov sme dospeli k radostnému výsledku, a to že všetci zúčastnení sa stali úspešnými riešiteľmi, keďže svojím bodovým stavom sa dostali nad hranicu požadovaného minimálneho počtu bodov. Ako v každej súťaži, aj v tejto, môže byť víťaz len jeden, a tak sa na 1. mieste umiestnila Alexandra Demjanová, na 2. mieste Eva Lukáčová a 3. miesto obsadili dve žiačky Nella Lešková a Timea Telváková, všetky z 9. ročníka. Do okresného kola týmto postupuje Alexandra Demjanová, ktorej všetci prajeme veľa síl pri príprave a úspechov v ďalšom kole.

Základom dobrého fyzického aj duševného zdravia je pravidelný pohyb, pestrá a správna životospráva. O jednotlivých zložkách potravy a ich vplyve na metabolické procesy prebiehajúce v ľudskom tele, správny rast, výživu a fungovanie našich orgánov, sme si povedali v rámci aktivity Farebný týždeň zdravia, ktorý prebiehal od 30. septembra do 4. októbra. Každý deň sa žiaci mali obliecť do jednej z určených farieb a priniesť si desiatu s potravinou, ktorá bola témou dňa. Farby boli nasledovné:

Pondelok (30. 10.) – zelená – chlieb, pečivo, obilniny, ryža, cestoviny

Utorok (1. 10.) – červená – ovocie a zelenina

Streda (2. 10.) – biela – mlieko, mliečne výrobky

Štvrtok (3. 10.) – žltá – mäso, ryby, vajcia, strukoviny

Piatok (4. 10.) – modrá – tuky, sladkosti

Žiaci tak mali nielen pestré oblečenie, ale aj pestré desiaty.

V zbierke Biela pastelka pomohli žiaci, učitelia, zamestnanci, ale aj klienti denného stacionára v Stakčíne slabozrakým a nevidiacim ľuďom vyrovnať sa s ich ťažkou situáciou sumou 178,64 eur. Ďakujeme všetkým darcom za prejavenú ochotu a ľudskosť.

Netopiere sú pre väčšinu z nás záhadným druhom cicavcov. Je to aj preto, že ich život začína v noci. Majú prívlastok tajuplní noční lovci. Mnohí sa ich obávajú, lebo sa povráva, že pijú krv. Dievčatá sa zas boja, že sa im zamotajú do vlasov.  Pravdy a mýty, ale aj iné zaujímavosti zo života netopierov nám prišiel porozprávať Mgr. M. Biľo zo Správy NP Poloniny v Stakčíne. Žiaci 4. a 5. ročníka sa mohli dozvedieť, ako sa dokážu tieto živočíchy dokážu orientovať v tme a že v skutočnosti sa živia hmyzom, bezstavovcami a vôbec nepredstavujú pre človeka nebezpečenstvo. Čo by o nich možno nik nepovedal, je aj fakt, že druhy živiace sa nektárom sú opeľovači kvetov. A prečo spia netopiere dole hlavou? Pretože ich krídla nie sú dostatočne silné na to, aby vzlietli klasickým spôsobom, preto na to využívajú gravitáciu. Netopiere patria medzi náruživých spáčov, niektoré druhy spávajú až dvadsať hodín denne.

Jeseň je obdobie posledného dozrievania a zberu úrody z našich záhrad. O význame ovocia a zeleniny pre ľudský organizmus si povedali aj žiaci ŠKD I. a II. oddelenia. Prvý októbrový deň sa niesol v téme Čo sa urodilo v záhrade. Počas zábavnej diskusie sa oboznámili so zložkami potravy, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých druhoch ovocia a zeleniny. Ide o sacharidy, vlákninu, tuky, bielkoviny, vodu a ich význam pre ľudský organizmus. Nezabudli aj na veľké množstvo obsiahnutých vitamínov. Porozprávali sa, v akom množstve zaradiť tieto plodiny do každodenného jedálnička, či aké zdravé dobroty z týchto plodín môžeme vyrobiť. Po veselej, ale poučnej diskusii prišlo na rad súťaženie. Žiaci mohli preukázať technickú zdatnosť alebo rýchlosť. Zaspomínali si na rozprávku o Popoluške triedením fazule, šošovice a kukurice. Preukázali praktické zručnosti skladaním puzzle alebo pomocou slamky vytvárali z písmen názvy ovocia a zeleniny, ktoré ostatní hádali. A čo chuťové bunky? Aj tie odskúšali. Očami zakrytými šatkou hádali, čo to bola za dobrota. A keďže úroda bola bohatá a bolo jej dostatok, nakoniec si na nej všetci pochutnali.